Mandátna zmluva, príkazná zmluva a rozdiely medzi nimi


V živote sa určite každý z nás ocitne v situacií, kedy bude dôležité poznať rozdiely medzi jednotlivými typmi zmlúv. Typickým príkladom možnej zámeny zmluvy je mandátna zmluva a príkazná zmluva. Obe zmluvy majú podobný charakter a ľudia si ich často mýlia. Aký je teda medzi nimi rozdiel? Kedy ktorú zmluvu použiť?

Mandátnou zmluvou sa podľa úpravy Obchodného zákonníka zaväzuje mandatár, že pre mandanta na jeho účet vybaví za úplatu určitú obchodnú záležitosť, uskutočnením právnych úkonov menom mandanta alebo uskutočnením inej činnosti sa mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to úplatu. Mandatár je zo zákona povinný postupovať pri vybavovaní záležitostí s odbornou starostlivosťou. Mandatár nie je povinný vybavovať túto záležitosť osobne. Osobná povinnosť vybavovať záležitosť je len v tom prípade, že to výslovne stanoví mandátna zmluva. Mandátnu zmluvu možno uzatvoriť len medzi podnikateľmi, ak pri vzniku záväzkového vzťahu je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka ich podnikateľskej činnosti. Predmetom mandátnej zmluvy je zo zákona vybavenie určitej obchodnej záležitosti, ktoré môže spočívať aj v právnych úkonoch alebo v inej činnosti. Musí však ísť o obchodnú záležitosť, ktorá súvisí s podnikateľskou činnosťou mandanta. Pri mandátnej zmluve musí v každom prípade mandatár konať menom mandanta, nie je možné nepriame zastúpenie. Dôležitým znakom mandátnej zmluvy je úplatnosť. Uzatvárať mandátnu zmluvu bezúplatne jednoducho nemožno, došlo by k porušeniu ustanovenia § 566 Obchodného zákonníka. Mandátna zmluva si nevyžaduje zvláštnu formu, to znamená, že môže byť uzavretá písomne aj ústne. Len v záležitostiach, kedy by predmet mandátnej zmluvy pozostával z právnych úkonov, pre ktoré zákon predpisuje písomnú formu, musela by sa mandátna zmluva uzavrieť písomnou formou.

Príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. Príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa schopností a znalostí. Občiansky zákonník ďalej stanoví, že príkazník sa smie odchýliť od pokynov príkazcu len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas obdržať jeho súhlas, v inom prípade zodpovedá za škodu. Príkazník je zo zákona povinný vykonať príkaz osobne. Ak zverí vykonanie príkazu niekomu inému, zodpovedá akoby príkaz vykonával sám. Ak však príkazca dovolil, aby si ustanovil zástupcu, alebo ak bol tento nevyhnutný, zodpovedá príkazník len za zavinenie pri voľbe zástupcu. Príkazná zmluva je zo svojej podstaty bezúplatná. Odmena sa poskytuje len v prípade, že bola výslovne dohodnutá alebo ak je obvyklá vzhľadom k povolaniu príkazníka. Príkazná zmluva si nevyžaduje zvláštnu formu. To znamená, že môže byť takisto uzavretá písomne aj ústne. Len v záležitostiach, kde by predmet príkaznej zmluvy pozostával z právnych úkonov, pre ktoré zákon predpisuje písomnú formu, by sa musela zmluva uzatvoriť písomnou formou. V príkaznej zmluve je možné priame aj nepriame zastúpenie. V prípade, že by príkazca chcel príkazníka splnomocniť aj na uzavieranie právnych úkonov, musí mu zároveň udeliť aj plnú moc. Plnú moc je v takomto prípade potrebné zahrnúť do príkaznej zmluvy. Príkaznú zmluvu možno zahrnúť medzí zmluvy uzavierané so zástupcami. Medzi takéto zmluvy okrem príkaznej zmluvy patrí mandátna zmluva (§ 566 až 576 Obchodného zákonníka), komisionárska zmluva (§ 577 až 590 Obchodného zákonníka), zmluva o sprostredkovaní (§ 642 až 651 Obchodného zákonníka, § 774 až 777 Občianskeho zákonníka) a zmluva o obchodnom zastúpení (§ 652 až 672 Obchodného zákonníka).

Na základe týchto poznatkov vyplýva, že mandátna zmluva sa od príkaznej zmluvy odlišuje tým, že jej stranami sú podnikatelia a ďalej tým, že mandátna zmluva má vždy odplatný charakter a jej predmetom je vždy zariadenie obchodnej záležitosti. Z uvedeného vyplýva, že príkaznou zmluvou je aj zmluva uzavretá medzi podnikateľmi, ak jej predmetom je činnosť, ktorá nemá povahu zariadenia obchodnej záležitosti alebo zmluvná činnosť má byť uskutočnená bezodplatne. Príkaznou zmluvou sa príkazník zaväzuje pre príkazcu obstarať nejakú vec alebo vykonať inú činnosť (§ 724 Občianskeho zákonníka). Príkazná zmluva pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu. V prípadoch, keď právny úkon musí byť vykonaný v písomnej forme, príkazná zmluva, v ktorej je udelené plnomocenstvo, musí mať tiež písomnú formu. Písomná forma má svoje výhody aj v tých prípadoch, keď nie je vyžadovaná zákonom. Výhodnosť tejto formy pri príkaznej zmluve zdôrazňujú aj niektoré povinnosti zmluvných strán, ktoré sú celkom závislé na dohode. Obsahom zmluvy musí byť najmä určenie zmluvných strán. Týmito zmluvnými stranami sú podľa zákona príkazník a príkazca. Na oboch stranách môže vystupovať fyzická osoba alebo právnická osoba, pričom ako fyzická osoba môže vystupovať podnikateľ alebo iná samostatne zárobková osoba.

 

Michal Vrátny, FPM, EMP16

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s