Mzdové náklady


Mzdové náklady

Ako vieme mzdové náklady patria k jedným z najpodstatnejších nákladových položiek, ktoré sa podnik snaží minimalizovať. Keďže tvoria významnú súčasť nákladov podniku, je potrebné aby ich podnik dokázal kontrolovať a korigovať tak, aby boli zachované aj záujmy zamestnancov aj ekonomické ciele podniku. Keď si tieto mzdové náklady rozmeníme na drobné, zistíme že obsahujú viacero nákladových položiek: mzda pracovníka, odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne, sociálny fond … Najmä malé a niektoré stredné podniky v súčasnosti riešia svoju odvodovú povinnosť za zamestnancov takým spôsobom, že oficiálne zamestnanec zarobí len minimálnu mzdu, ktorá je v súčasnosti definovaná zákonom o minimálnej mzde na 352 EUR Z tejto sumy, ktorá tvorí minimálny vymeriavací základ pre odvod poistného, zamestnávateľ vypočíta zamestnancovi poistné, ktoré je zamestnávateľ za zamestnanca povinný zaplatiť. Zvyšnú časť mzdy vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi „na ruku“ na základe internej dohody. Podnik takýmto spôsobom znižuje sumu, ktorú musí zaplatiť za zamestnanca. Ak by mu priznal celú mzdu, boli by odvozy podniku za svojich zamestnancov oveľa vyššie, nakoľko suma odvodov je vypočítavané percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu (minimálne však 352 EUR). No a keďže percentuálne sadzby sú veľmi zaujímavé a vysoké, je pre zamestnávateľa takáto dohoda výhodná. Samozrejme je to nezákonné a trestné, avšak deje sa to. Problém vzniká potom aj na strane zamestnancov, ktorí vstupujú do istého rizika a ostáva im len veriť v to že im zamestnávateľ zvyšnú mzdu „na ruku“ vyplatí. Je to riskantné aj z toho hľadiska, že kto menej platí ten menej dostane od poisťovní. Platí to najmä pri dôchodkovom poistení.

Druhou možnosťou ako tieto mzdové náklady znížiť je zabezpečovanie všetkých možných služieb dodávateľsky. Zoberme si príklad stavebnej firmy, ktorá na svoju činnosť potrebuje 5 robotníkov. Ak je to len trochu možné, firma „nanúti“ svojich zamestnancov aby si urobili živnostenské oprávnenie a tým pádom sa pre firmu stávajú dodávateľmi a nie zamestnancami. Živnostníci si za seba musia odvody platiť sami a tým pádom táto povinnosť odpadá firme ktorá s nimi uzavrie len napr. zmluvu o dielo a nie pracovnú. Žiaľ aj takáto je prax na Slovensku.

Keďže pomery na Slovensku sú také že finančná situácia veľkej časti obyvateľov nie je práve najružovejšia a ľudia sú radi že majú robotu, je priestor na to aby sa takéto praktiky aj naďalej realizovali. Pre podnik predstavujú úsporu len časti mzdových nákladov v podobe odvodov, mzdu musia tak ako tak zamestnancom vyplatiť a preto v tomto ohľade nedochádza ku znižovaniu nákladov. Keďže je problém s robotou, zamestnanci sú ochotní akceptovať aj takéto podmienky, ktoré im zamestnávateľ nastolí, len aby si udržali prácu.

Otázka je ako túto situáciu riešiť ? Každá strana, tak zamestnávatelia ako aj zamestnanci, má svoje pre a proti. Je potrebné nájsť riešenie prijateľné pre obe strany, ak vôbec také existuje. Túto situáciu by som nazval „Paretovo efektívnu“ teda žiadna strana sa nemôže mať lepšie bez toho aby sa tá druhá mala horšie.

Odvody zamestnávateľa za zamestnancov 1.1. 2014

bez_názvuVladimír Vašš EMP 14

4 thoughts on “Mzdové náklady

  1. Odpoveď na otázku: ,,Ako túto situáciu riešiť?” je ,,nijako”. Pokiaľ sa niečo nezmení v našej politike a zákonoch nedá sa to riešiť naozaj nijako. Jedným z dôvodov je, že v momentálnej situácii si každý človek cení prácu, ak nejakú má za také peniaze aké dostane, čiže vo väčšine prípadov za minimálnu mzdu. Zamestnanec si nedovolí riešiť výšku svojej mzdy, a s tým spojené príslušné odvody. Je toľko nezamestnaných, že zamestnávatelia by mohli meniť personál každý deň, a preto majú ,,eso v rukáve”, čo sa týka celých mzdových nákladov.

  2. Môj názor je, že zamestnanec nemá skoro žiadne slovo a všetky rozhodnutia sú len na zamestnávateľovi. Pretože zamestnanci majú strach o svoje pracovné miesto. Jediným riešením je aby zamestnávateľ začal brať zamestnanca ako človeka a nie ako pracovný nástroj, na úkor ktorého sa bude obohacovať. Tento stav tiež skresluje rôzne prieskumy ako je napríklad priemerná mzda robotníka v stavebnictve.

  3. Tým pádom, že sa zamestnancom vypláca zvyšná časť na ruku, vzniká seriózne riziko, že si zrazu zamestnávateľ zmyslí, že ten zvyšok nedoplatí. Nanešťastie je to čoraz častejšou praktikou, proti ktorej však zamestnanci nemajú veľa možností ako sa brániť. Najmä menšie podniky sa vyznačujú takýmito prípadmi, lebo tie väčšie si to z dôvodu vyššej verejnej pozornosti nemôžu dovoliť a vyplácajú poväčšine celú sumu priamo a nie na ruku.

  4. Najhoršie na tom je, že drvivá väčšina ľudí, ktorí majú záujem o prácu vôbec nemá predstavu koľko by mohla za uvedený typ roboty dostať zaplatené a berú hneď všetko čo im je ponúknuté

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s