Je hranie hier strata času?

Každý kto určitý čas svojho detstva strávil hraním videohier počul od rodičov veľa pripomienok na to, či trávi svoj čas rozumne, efektívne, či by radšej nemal robiť niečo iné a produktívne. Možno človek na chvíľu nad tým aj pozastal a zamyslel sa, avšak určite skôr len mávol rukou a pokračoval v hernej aktivite. Vo všeobecnosti už bolo veľa výskumov, ktoré analyzovali prospešnosť hrania videohier a dopracovali sa k výsledku, že v určitých smeroch áno. Koordinácia zraku, pohyby rukou, rýchlosť reflexov, strategické zmýšľanie, a mnoho ďalších ukazovateľov pozitívne ovplyvňuje táto záľuba u detí. Avšak nemôže to viesť aj k zvýšeniu agresivity u detí, k poruchám správania, k nerešpektovaniu autorít, k navádzaniu na zlé cestičky, k podporovaniu vraždenia, či dokonca pomôcť do hrobu samotným hráčom?

Existuje vo svete veľa prípadov, kedy rodičia, rodina a okolie pripisujú zmeny správania, v psychike práve hraniu videohier. Avšak v realite sa nedajú pripísať takéto výkyvy práve tejto aktivite. Na zmenu a vývoj osobnosti vplýva, tak veľa faktorov, že vykoreniť len jednu časť a pripísať jej všetky negatívne dôsledky je nemožné a neracionálne. Určite hranie hier formuje človeka, jeho osobnosť a jeho postoje k životu, avšak nedá sa poukázať na priame prepojenie, pri zhoršení správania. Je to tá istá pesnička, ako keď pripíšete filmom, alebo dokonca hudobníkom a umelcom to, čo robí vaše dieťa. V konečnom dôsledku aj tak vieme, že na konci tohto reťazca stojí vždy rodič a jeho rozhodnutia. Všetko sa dá vysvetliť z rôznych uhlov a je to už len na vás čo si z toho odnesiete vy alebo vaše dieťa. Ako k tomu pristúpite, ako predstavíte danú problematiku a čo sa tam deje.

Avšak ako je to s tou stratou času? A ako je to hlavne u dospelých? Je prospešné aby človek denne strávil hraním videohier 2, možno 5 alebo dokonca 16 hodín? Aby strávil tento čas vo virtuálnom a nereálnom svete naháňaním sa za príšerami alebo strieľaním do všetkého-možného? Keď človek trávi väčšiu časť dňa vo virtuálnom svete, behaním po neexistujúcom svete a riešením jeho záhad väčšina ľudí má tendenciu ho označiť ako človeka, ktorý mrhá časom a stráca ho. Avšak, keď človek trávi ten čas na sociálnych sieťach, spánkom, nič nerobením? Čo ak si ten človek hraním hier dokonca dokáže zarobiť? V dnešnej dobe už existuje široká základňa fanúšikov videohier a turnajov, kedy profesionálni hráči súperia vo “virtualite” a dokážu si zarobiť a jediné čo celé dni vlastne robia je to, že sa hrajú. Majú vlastné turnaje, podujatia, ich hry sú komentované a vysielané do celého sveta. Majú vlastných manažérov a sponzori sa o nich bijú, len aby nosili tričká s ich logom, používali ich výrobky a propagovali ich značku.

Všetci dobre poznáme dve milé porekadlá všetkého veľa škodí a proti gustu žiaden dišputát. Preto v tomto duchu by som chcel na záver povedať, že hranie videohier v dnešnej dobe ani zďaleka nemôžme označiť ako stratou času, pretože pre niekoho to má relaxačný efekt, niekto sa výburi, iní namotivuje, ďalší získa uznanie a rešpekt vo virtuálnom svete, ktoré mu chýba v reálnom, prípadne len tak si pochatuje s ďalšími hráčmi a získava tým sociálny kontakt, ktorý hľadá a dokonca sa  niekto tým aj živí a verte mi, že sa nemá zle. A kto sme my, aby sme súdili, či to je strata času alebo sú to najlepšie chvíle jeho života? To by si každý mal rozhodnúť sám za seba.

Oh a aby som nezabudol na otázočku, či hranie hier môže priviesť človeka do hrobu? Tak odpoveď je áno (viac info na: http://www.ranker.com/list/8-people-who-died-playing-video-games/autumn-spragg ).

Andrej Fabian, MVaL