Je Modré z neba až také modré?

O tejto „super úžasne dokonalej relácii“, ktorá pomáha obyčajným ľudom, ktorých postretli neľahké životné situácie, sa popísalo až príliš mnoho. Postihnutý chlapec sa túžil stretnúť so známou osobnosťou, chudobná rodina si nemohla dovoliť zariadenie do bytu, iného chlapca, ktorý pred časom prišiel o otca, bolo nutné taktiež nejako potešiť. Príbehov je neskutočne veľa, jeden by dokonca mohol povedať, že náš skvelý Vilko by mal byť blahorečený a dokonca vyhlásený za svätého.

A to ešte keď sa o tejto relácii vyjadrí moja babka, alebo niekto iný, rovnako erudovaný, chce sa mi ísť vyzvracať.

Problémom je naivita ľudí, ktorí vidia len to, ako Vilko opäť raz obdaroval chlapca s Downovým syndrómom a idú vás ukameňovať, ak náhodou poviete niečo proti ich novodobému dobrodincovi.

Určite nemám záujem sa niekoho dotknúť, cieľom tohto krátkeho príspevku nie je útočiť, ani nič podobné. Len jednoducho cítim potrebu sa vyjadriť k veci, ktorá nemusí byť vždy až taká ružová, v našom prípade obláčikovo modrá, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Áno, je super, keď niekto niekomu pomôže a obzvlášť keď ide o niekoho, kto túto pomoc naozaj potrebuje, ale haló, ktoré sa okolo robí je naozaj nechutné.

Koľko ľudí si položilo otázku, či by táto relácia fungovala, aj keby sledovanosť bola podpiemerná a keby neboli také odozvy verejnosti, aké v súčasnosti sú. A keď sa o relácii vyjadríte ako o nejakej televíznej platforme, ktorej jediným cieľom je robiť veľký biznis a točiť „veľké prachy“, tak vás označia za niekoho, kto za každú cenu chce ísť proti prúdu a stále sa mu musí niečo nepáčiť.

Tvrdím, že Modré z neba je iba obyčajný marketingový produkt jednej z komerčných televízii (bohužiaľ veľmi populárny), ktorá postavila svoje fungovanie na ľudskom nešťastí a utrpení. Myslím, že aj v tejto brandži by mala platiť určitá kultúra, respektíve nejaké mantinely etiky, ktoré by sa nemali prekračovať. Pokým ale ľudia budú bažiť po nejakej senzačnej informácii, kde niekto utrpel strašnú krivdu, aby si mohli sami povedať, že vlastne ich život nie je až taký hrozný, ako si každý deň opakujú, potom bude táto relácia stále populárna.

Ako študent univerzity s ekonomickým zameraním by bolo vhodnejšie, keby som si osvojil tieto marketingové ťahy a v budúcnosti na nich zarobil. Ale to sa nedá. Ľudská hlúposť a naivita ma vie pekne rozčertiť. A pokým budú v našej krajine žiť ľudia, ktorých pri živote drží len nešťastie druhých, dovtedy nám budú vládnuť naše populárne istoty. A potom to už nie je o tom, že sociológia by bola pre mňa vhodnejšia, ako si niekto mohol pomyslieť (s výberom môjho študijného zamerania som mimochodom nadštandardne spokojný a našiel som sa v ňom), ale o tom, že kým nám budú šéfovať chlapci v červených košieľkach, potom život na Slovensku bude na dve veci. A to už ma snáď aj ako budúceho ekonóma môže hnevať.

Výstupom tohto blogu je poukázanie na skutočnosť, že hoci myslím ekonomicky a kapitalizmus mi v zásade vyhovuje, stále je potrebné udržať určitú rovnováhu medzi parazitovaním na nešťastí a robením obchodu, pretože nemožno zabúdať na spoločensko – sociálny aspekt celej veci.

Na záver jeden obrázok od Cynickej obludy, ktorý podľa mňa geniálne vystihuje pointu i zámer celej relácie:

Zdroj: http://i.sme.sk/cdata/0/67/6756290/cyn_res.jpg

Ak niekto nesúhlasí, pokojne sa ozvite v komentári a môžeme viesť diskusiu.
Prípadne mi napíšte na môj mail: martin.jurcek7@gmail.com
„Večne nespokojný“ Martin Jurček – EP2