Najväčšie marketingové omyly

Proces globalizácie a internacionalizácie spôsobil, že podniky sa nepohybujú už len na domácom trhu, ale čoraz viac je ich cieľom preniknúť na zahraničné trhy. Pred vstupom na tieto trhy je potrebne mať k dispozícií šikovných marketingových pracovníkov, ktorí musia dokonale poznať nielen podmienky na zvolenom trhu ale aj spotrebiteľské správanie potencionálnych zákazníkov. Ich úlohou je vypracovať bezchybnú marketingovú koncepciu ušitú na mieru zákazníkov.

Napriek dôležitosti tejto koncepcie aj svetové značky sú príkladom jej zanedbávania.

Spoločnosť Coca-Cola, ktorá je celosvetovou jednotkou na trhu nealkoholických nápojov sa marketingovému omylu taktiež nevyhla. Pri vstupe na španielsky trh zanedbala analýzu a na trh umiestnila 2-litrové fľaše. Tie nešli na odbyt a spoločnosť nevedela prečo. Ak by si však spravila dôkladnú analýzu trhu, zistila by, že Španieli nevlastnia chladničky s veľkým úložným priestorom a dvojlitrové balenie Coca-Coly sa tam nezmestí.

 

Jeden z najväčších omylov v marketingu patrí firme General Foods, dnes už Kraft Foods. Tá uviedla na japonský trh práškovú zmes na prípravu koláčov. Dôvod prečo neuspela bol v tom, že v Japonsku len 3% domácnosti vlastni rúru na pečenie. Ďalší omyl firma urobila vo Francúzku, kde ponúkala pomarančový džús Tang. Ten bol v reklame označovaný ako najlepší džús k raňajkám. Problémom bolo, že Francúzi pijú džús len zriedka a už vôbec nie k raňajkám.

Ďalším príkladom zle zvládnutého marketingu je spoločnosť Philips. Tej sa nedarilo s predajom kávovarov v Japonsku. Háčik bol v tom, že Japoncom, ktorí majú zväčša malé kuchyne sa kávovary videli priveľké. Po ich zmenšení sa firma dostala z červených čísel.

Nesprávnu marketingovú koncepciu zvolila aj firma Hallmark, ktorá sa zaoberá výrobou a predajom pohľadníc. V čase keď sa snažila presadiť na francúzskom trhu sa dopustila výraznej chyby. Jej pohľadnice obsahovali veľa textu čo nebolo vo Francúzsku obľúbené. Francúzi dávajú prednosť vlastnoručnému písaniu textu pohľadníc a tieto pohľadnice spájali s označením ,,sladký sentiment”.

Spoločnosť, ktorá vyrába zubnú pastu Crest sa neujala v Mexiku. Hlavným dôvodom bolo, že reklama nebola dostatočne presvedčujúca a Mexičania neverili, že zubná pasty ich zuby aj skutočne ochráni.

Ak by vstupom týchto spoločnosti na zahraničné trhy predchádzala dôkladná analýza trhu a starostlivo vypracovaná marketingová koncepcia, vyhli by sa tak nielen zlej reklame ale aj vysokým nákladom, ktoré sa s týmito omylmi spájajú.

Poznámka:

Príspevok bol spracovaný ako výstup z projektu Ekonomickej univerzity v Bratislave pre mladých učiteľov, vedeckých pracovníkov a doktorandov v dennej forme štúdia, s názvom „Výskum kognitívno-behaviorálnych determinantov responzívnych modelov správania spotrebiteľov na digitálnych trhoch EÚ“, vedeným pod číslom I-16-101-00, realizovaným na Katedre podnikovohospodárskej FPM EUBA, pod vedením Ing. Petra Štetku, PhD. – podiel projektu na výstupe je 50%; ako aj výstup z projektu VEGA č. 1/0546/15, s názvom „Hodnotenie výkonnosti moderných marketingových prístupov a ich dosah na výkonnosť podniku“, realizovaného na Katedre podnikovohospodárskej FPM EUBA, pod vedením Ing. Kataríny Grančičovej, PhD. – podiel projektu na výstupe je 50%.

Autor:

Ing. Róbert Šlosár | Pôsobí na Katedre podnikovohospodárskej Fakulty podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Adresa: Dolnozemská cesta 1/B, 852 35 Bratislava. Kontakt: robert.slosar@euba.sk

Platforma:

Webová stránka Marketing Lounge funguje na platforme WordPress od WordPress Foundation